Príbeh o stvorení sveta a rajskej záhrade patrí medzi základné piliere kresťanstva. Ale sú tieto príbehy skutočne autentické? Pravdou je, že všetky moderné koncepcie Edenovej záhrady vyplývajú len z niekoľkých veršov v biblickej knihe Genezis. Pritom však tieto verše vôbec nie sú úplne jednoznačné. Čo ak existuje aj iná možnosť a iný príbeh, ktorý vychádza z tých istých prameňov? A ak áno, aký by to bol príbeh?

 

V čom je presne problém? Je ich hneď niekoľko.  Staroveké hebrejské dokumenty, z ktorých bola zostavená ranná časť Biblie, obsahovali jednoduché a základné písmo s veľmi málo samohláskami.  Neexistovali žiadne modifikácie, či znaky, ktoré by jazyku dodávali flexibilitu. Nikto si preto nemôže byť istý, či tá známa, nám prezentovaná verzia  je skutočne správny  preklad.

Ďalším zdrojom nejednoznačnosti spočíva v skutočnosti, že ranné jazyky Blízkeho východu sa značne opierajú o parafrázy moderní študenti Biblie, podobne ako ich predchodcovia, musia hádať  zmysel mnohých slov z pohľadu vlastných predpojatých pojmov a celkového kontextu.

V tomto článku sa pohráme z niektorými známymi citátmi z Biblie. Ako sa zmení ich význam, ak použijeme alternatívny preklad?

 

Gn 1,1: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.

Gn  1, 26: Nato Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby…“

Gn  2, 8: Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril.

Gn 5, 24: Henoch chodil s Bohom a nebolo ho, lebo Boh ho vzal.

 

Jediný Boh?

Zoberme si len to najzákladnejšie slovo v celej Biblii- BOH. V spomínaných veršoch (a v ďalších cca 30 prípadov) je to preklad z hebrejského výrazu:

, teda ELOHIM. Alebo

teda HA ELOHIM- pričom HA je hebrejský ekvivalent „toho“. Ale hebrejsky sa povie Boh označuje ako EL a ELOHIM je jeho množné číslo. To by vlastne aj mnohé vysvetľovalo. Ak sa napríklad zamyslíme nad  Gn 1, 26 je podivnou zmiešaninou jednotného a množného čísla, akoby Boh hovoril ku svojim druhom.

Iste, odborníci majú na túto nezrovnalosť hneď niekoľko vysvetlení: forma množného čísla môže vyjadrovať diskusiu medzi Bohom a nebeským súdom- t.j. anjelmi. Alebo to môže byť náznak Svätej Trojice, či zvýraznenie Božej majestátnosti…To všetko znie logicky a seriózne, ale pri všetkej úcte k editorom biblického textu… čo tak pripustiť, že používanie množného čísla jednoducho znamená množné číslo a teda viac Bohov?

Žiarivé bytosti

Staroveké slovo EL má bohatú a dlhú etymologickú históriu: jeho korene nájdeme v hneď niekoľkých jazykoch – a čo je zaujímavejšie, všade má veľmi podobný význam.

V sumerčine   EL znamená “jas” alebo “žiariaci”.

Akkadsky ILU znamená “jasný”;

Babylonsky ELLU znamená “svietiace”;

V staro- waleštine ELLYL znamenal “žiariacu bytosť”;

V jazyku starovekých Írov  Aillil znamenal “žiariaci”;

Anglicky ELF znamená “žiariacu bytosť” – od anglosaského AELF;

Všetky tieto výrazy označujú „žiariaci“ alebo „jasný“. Preto je na mieste zamyslenie: ak hebrejský jazyk  je tiež staroveký jazyk, je vôbec slovo Boh tá správna alternatíva? Nie je prirodzenejšie preložiť slovo EL v Biblii ako „žiariacu bytosť“? A teda  aj množné číslo ELOHIM nahradiť pojmom „žiariace bytosti“?

Ak sa necháme týmito (asi trochu rúhačskými) myšlienkami unášať, akoby sa zmenili biblické texty z úvodu článku?

 

“Na začiatku zasvietili Tvorcovia na nebesá a zem.” 

Žiariace bytosti  povedali: “Stvorme človeka na náš  obraz, podobného ako my. , . “

Yahweh (vodca) žiariacich bytostí  zasadil rajskú záhradu, ktorá je na východe … 

“Enoch kráčal za svetlami. Potom zmizol, lebo oni ho odviedli. “

 

Je to poriadny rozdiel, čo hovoríte? Ale to nie je všetko: treba si uvedomiť, že v tomto článku sme poukázali len na dve kozmetické možné odchýlky v preklade. Tých kritických slov a pojmov je tam oveľa viac. Čo by nám hovorila Biblia, ak by sa preložila nanovo a inými ľuďmi? Možno všetky rozdiely medzi jednotlivými náboženstvami, filozofickými smermi a svetonázormi spočíva len v jemných odtieňoch prekladu. Možno by sme pravdu mali hľadať vo svojich srdciach a nie na stránkach svätých kníh…

 

Zdroj: ancient-origins.net | Foto: commons.wikimedia.org;