Herodes bol šialenec, maniak a despota, ktorý z obavy o trón chladnokrvne prikázal vyvraždiť tisíce novorodencov v Betleheme. No jednému sa zázračne podarilo prežiť. Malému Ježišovi, vyvolenému spasiť svet. Taký je zaužívaný príbeh a predstava o biblickom kráľovi Herodesovi. No je to naozaj tak? Zaslúžil si takéto obvinenia oprávnene? Alebo mu ktosi účelovo uškodil a Herodes je v tom možno nevinne? 

Nie je žiadnym tajomstvom, že Nový Zákon, opisujúci život a smrť Ježiša Krista, nepodáva posolstvá z prvej ruky. Vznikol ako zbierka ľudových a písomných pamätí o niekoľko desaťročí neskôr. Nie na základe výpovedí očitých svedkov, ktorí Ježiša priamo zažili…tí už boli v čase vzniku evanjelií dávno mŕtvi… ale na základe spomienok jednej generácie neskôr. A hoci to mnohí kresťania neradi priznávajú, Nový zákon v podobe, v akej ho poznáme dnes, preháňa, skresľuje a v snahe zaplátať svoje hluché zóny, si miestami aj vymýšľa. Vytvoril “Čierne ovce” – osoby, ktoré reálne žili, no ich meno ľudská ruka manipulatívne pošpinila a očiernila. Jedným z nich je aj Herodes.

Masaker a zjavenie

Herodes bol Arab, pravdepodobne s egyptskými koreňmi. Jeho slabosťou boli ženy, mal ich až desať. Jednu z nich dal zabiť a spolu s ňou aj dvoch vlastných synov. Do historických análov sa teda skutočne zapísal ako brutálny a drsný muž, politicky a spoločensky veľmi vplyvný. No pokiaľ ide o masaker novorodencov, mnohí historici zastávajú názor, že Herodes nikdy nevydal príkaz na vyvraždenie chlapcov mladších ako dva roky, tak, ako uvádza Evanjelium podľa Matúša: “Keď Herodes zbadal, že ho mudrci oklamali, veľmi sa rozhneval a dal povraždiť v Betleheme a na jeho okolí všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol, podľa času, ktorý zvedel od mudrcov.” 

Ako a prečo sa teda pasáž o kráľovom besnení dostala do Nového zákona? O Herodesovi bolo známe, že okrem arteriosklerózy trpel aj psychickými poruchami. Trikrát sa pokúsil o samovraždu, neustále vyvolával žiarlivostné konflikty a politické provokácie. Žiarlil na svojich vlastných synov, tvrdil, že ho chcú obrať o trón a dvoch z nich dal aj verejne popraviť. Práve preto historici predpokladajú, že autori Evanjelií si spomienky poplietli a Herodesovi pripísali skutok, ktorý neexistoval.

Jediný písomný zdroj, ktorý opisuje masaker detí, je Evanjelium podľa Matúša. Žiaden iný, nezávislý zdroj o tejto udalosti nehovorí. Navyše, v čase, kedy sa mal incident odohrať, bolo mesto Betlehem skôr osada a predpokladá sa, že detí do dvoch rokov tu veľa nebolo.

Napriek spomínaným argumentom, existuje pomerne reálna šanca, že spomínaný masaker sa skutočne stal…len mu historici nevenovali veľkú pozornosť. Dnes si to ťažko vieme predstaviť, ale v minulosti neboli deti tak nedotknuteľné ako je tomu teraz. Vlastne čím bolo dieťa mladšie (teda vyžadovalo vyššiu starostlivosť), tým bol jeho život menej cenený.

Herodes bol aj na štandardy svojej doby krutý a navyše vysoko paranoický. Je podložené historickými záznamami, že systematicky nechal vyvražďovať aj popravovať členov rodiny a dvora a to vrátane svojej manželky a ich spoločných synov. Takže určite bol schopný zo strachu o trón vydať príkaz na zabitie cudzích neznámych detí.

Pravdu ale zatiaľ nevieme, lebo fakt, že sa niečo mohlo stať, určite neznamená, že sa niečo aj stalo. A tvrdenia len na základe jediného zdroja vždy zostanú len na úrovni špekulácii.

Zdroj: www.wikipedia.org, www.historickarevue.sk, www.mojabiblia.sk  | Foto: www.wikimedia.org, www.desiringgod.org, www.youtube.com

 

 

 

 

 

Hľadáte prácu? Skúste www.NovyJob.sk

Potrebujete nejakú službu? Skúste www.Sluzbomat.sk