Naša história stále obsahuje biele miesta, ktoré sme celkom nepochopili, napriek tomu, že žijeme v modernej dobe. A sú otázky, na ktoré i tí najskúsenejší historici nedokážu jasne odpovedať. Poznali ľudia pred tisíckami rokov atómovú bombu? Dokázali zostrojiť počítač a nosiť náramkové hodinky? Boli skutočne natoľko vyspelí, ako nasvedčujú dôkazy alebo ich prehnane podceňujeme? 

V roku 2003, po páde režimu Saddáma Husajna obletela svet informácia o valčekoch, ktoré archeológovia našli v Iraku – lokalite bývalej Mezopotámie. Vek predmetov zaradili do obdobia života kráľa Nabuchodonozora (605-562 pred Kristom). Historicky výnimočné objavy tým svetu ponúkli jednu z najkontroverznejších otázok: mali naši predkovia atómovú bombu?

Dôkaz atómovej bomby?

Kovové valčeky, slúžiace ako pečate na výrobu dekorácií na hlinených nádobách či reliéfoch, zobrazujú každodenné výjavy zo života kráľa babylonskej ríše. Medzi nimi obzvlášť zaujal jeden. Panovník – s viditeľnou korunou na hlave – ukazuje na predmet, ktorý nápadne pripomína súčasný dizajn atómovej bomby.

Malý, niekoľko centimetrový predmet bol vložený do bohato zdobeného zlatého púzdra. Motív na púzdre znázorňuje Ištar, bohyňu lásky a vojny, prijímajúc poklony od mezopotámskych kňazov a kňažiek.

Možno sa pýtate, prečo sa práve atómová bomba stala tipom číslo jeden. Nie je to totiž iba nápadná podobnosť, odtlačok pečate podľa mnohých ľudí opisuje situáciu, pripomínajúcu výbuch – iskry, oheň,  dymový oblak a smrtiace šípy letiace k nepriateľovi.

Navyše: myšlienka atómovej bomby v staroveku nie je tak absurdná, akoby sa mohlo zdať. Viaceré archeologické vykopávky naznačujú, že niektoré staroveké mestá mohli byť zničená pôsobením extrémne silnej tepelnej energie a jej účinky boli veľmi podobné ako pri atómovom výbuchu(viac čítajte TU). Takže teórie, že Babylon disponoval jadrovými zbraňami je nielenže možná, ale dokonca aj celkom pravdepodobná.

Tomu nahráva do kariet i citát z biblie. Apoštol Ján opisuje vo svojom zjavení pozemskú katastrofu v Babylone, skazenom meste hriechu a neresti nasledovne:

“Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri…Nasledovali blesky, zvuky, hromy a veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi — také veľké bolo zemetrasenie…A veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon, aby mu dal kalich vína svojho rozhorčeného hnevu.” (úryvok, Zjavenie apoštola Jána, 16.kapitola)

Výbuch v priamom prenose

Existuje skupina ľudí, ktorí práve vďaka týmto skutočnostiam veria, že Jánove vízie sa presne zhodujú s opisom situácie, ktorú starovekí majstri zachytili na kovových valčekoch. Od kráľa Babylonu by sa totiž dalo čakať čokoľvek. Nabuchodonozor ako rebel svojej doby svetu zanechal také skvosty ako sú Babylonské vysuté záhrady či Ištarina brána. Je preto dosť možné, že aj pečate mali slúžiť ako odkaz, varovanie a posolstvo pre všetky budúce generácie.

Zdroj: www.acmeclockworks.com, www.mojabiblia.sk| Foto: www.acmeclockworks.com, www.wikimedia.org

Hľadáte prácu? Skúste www.NovyJob.sk

Potrebujete nejakú službu? Skúste www.Sluzbomat.sk