Misie Apollo, najúspešnejšie a najznámejšie americké snahy o dobytie Mesiaca a vesmíru. Avšak už na začiatku prišlo mnoho nešťastných incidentov, ktoré spravili doslova
červenú škvrnu na povesti NASA. Najznámejšou z nich je hneď prvá misia – Apollo 1.

Prvá pilotovaná misia mala najskôr označenie Apollo 204, ktorá sa po havárií premenovala na Apollo 1, aj keď plavidlo paradoxne nikdy neletelo. Posádku tvorili veliteľ Virgil Grissom a asistovali mu Roger Chaffe a Edward White. Onoho tragického dňa to mala byť len rutinná skúška komunikácie, pretože veliteľ posádky sa už vtedy rozhorčoval ako ich chce NASA počuť na Mesiaci, keď nemajú dobrú komunikáciu ani na Zemi?

Písal sa deň 27. januára 1967 – piatok – keď posádka nastúpila do kabíny, ktorej konštrukcia a dokončenie bolo sprevádzané mnohými problémami. Začalo skúšobné odpočítavanie, keď sa po chvíli ozval hlas Rogera Chaffeho s tým, že v kabíne cíti oheň a následne to s výkrikom zopakoval aj Edward White.

Všetci vtedy uhynuli – buď sa zadusili dymom alebo zhoreli. NASA prakticky nikdy neuviedla, kto bol vinníkom. Vraj nastala určitá závada na elektroinštalácií, pričom v kabíne sa nachádzalo mnoho horľavých vecí. Ale je to naozaj tak?

Grissomov syn tvrdí, že všetko to bola sabotáž, ktorú zinscenovala NASA, pretože sa nikdy nepreniesla cez kritiku nepodarenej misie Mercury-Redstone 4 z roku 1961, počas ktorej sa Grissom takmer utopil.

Tvrdí, že na mieste tragédie Apolla 1 bol nájdený spínač S-11 a s ním tiež aj kovová doska, ktorá k nemu ale určite nepatrila. Podľa neho bola doska zámerne namontovaná tam, kde sa zbiehali káble a pri stlačení spínača došlo ku skratu.

 

Zdroj: nasa.gov, YouTube | Foto: spacefact.de, documentingreality.com

Hľadáte prácu? Skúste www.NovyJob.sk

Potrebujete nejakú službu? Skúste www.Sluzbomat.sk